fbpx
Wikipedia

Ermənistan (tarixi ərazi)

Ermənistan və ya Tarixi Ermənistan (erm. Պատմական Հայաստան) — Kiçik Asiyanın şərqində tarixi və coğrafi vilayət. Vilayət əsasən Kiçik Asiyanın Ermənistan yaylası, o cümlədən Cənubi Qafqazın bir hissəsini əhatə edir.] Ermənistan erməni xalqının tarixi təşəkkül tapdığı və yaşadığı ərazidir. Tarixi Ermənistanın siyasi, mədəni və iqtisadi mərkəzi Ağrı vadisi olmuşdur. Müasir Ermənistan Respublikası tarixi Ermənistan ərazisinin təqribən onda birini əhatə edir.

Britannika Ensiklopediyasına görə tarixi Ermənistanın xəritəsi. Böyük Ermənistanın ərazisi narıncı, Kiçik Ermənistan yaşıl, Kilikiya çarlığı bənövşəyi, Ermənistan Respublikası isə sarı rənglə göstərilmişdir.

Müxtəlif hesablamalara görə, tarixi Ermənistanın ərazisi 300 min ilə 360 min km2 idi. Tarixi şərtlərə görə vilayət Qərbi (Roma, Bizans, Osmanlı) və Şərqi (İran, Qafqaz, Rusiya) hissələrə bölünür. Vilayət tarix boyu çox sayda dövlətin bir hissəsi olmuş və bütövlükdə qısa bir müddət yalnız bir dəfə bir hökmdarın nəzarəti altında olmuşdur.

Vilayətin hüdudları Böyük Ermənistan, Kiçik ErmənistanKilikiya çarlığının sərhədləri ilə üst-üstə düşür.

Bunlara əlavə olaraq, bir hissəsi Ermənistandan keçən Fərat çayının yuxarı axarındakı ərazilər və Van gölünün ətrafı kürdlərin ilkin yaşadığı ərazilər idi. Onlar Ermənistan krallığı ərazisində də yaşamışdılar.

İstinadlar

  1. Encyclopaedia of Islam. 1. Leiden: BRILL. 1986. səh. 634.
  2. Армения // Энциклопедия Кольера. — Открытое общество. 2000. (#parameter_ignored) // Энциклопедия Кольера
  3. Малый энциклопедический словарь Брокгауза и Ефрона: Армения[ölü keçid]
  4. А. П. Новосельцев (1980). Генезис феодализма в странах Закавказья. М.: Наука.
  5. Токарский Н. М. (1961). Архитектура Армении IV—XIV вв. Ер.: Армгосиздат.
  6. А. В. Гадло (1998). Армяне // Этнография народов Средней Азии и Закавказья: традиционная культура. Изд-во Санкт-Петербургского университета. səh. 64.
  7. James R. Russell (1987). Zoroastrianism in Armenia. Harvard University Press. 6.
  8. Армения  // Энциклопедический словарь Брокгауза и Ефрона: В 86 томах (82 т. и 4 доп.). СПб.. 1890–1907.
  9. Robert H. Hewsen (1997). The Geography of Armenia // In Edited by Richard G. Hovannisian (ed.). The Armenian People From Ancient to Modern Times: The Dynastic Periods: From Antiquity to the Fourteenth Century. I. St. Martin’s Press. 5. ([[:Category:|link]])[[Category:]]
  10. В.Ф. Минорский. (1915). Курды. səh. 3.
  11. Э. А. Грантовский (2007). Ранняя история иранских племён Передней Азии. Восточная Литература. səh. 427—428.

Ədəbiyyat

elmi ədəbiyyat
tarixi mənbələr
  • Strabon (1964). Cite book XI // In Перевод Г. А. Стратановского под общей редакцией проф. С. Л. Утченко (ed.). География. М. (#parameter_ignored)
  • Klavdi Ptolemey, Coğrafiya, Книги V—VII
  • Böyük Plini, Естественная история, Cite book VI
  • Пер. с др.-арм. и коммент. К. П. Патканова, ed. (1877). Азия // Армянская География VII века по Р.Х (приписывавшаяся Моисею Хоренскому). СПб. (#parameter_ignored)
  • Абаза В.А. (1888). История Армении (PDF) (2-е изд.). СПб.: Типография И.Н. Скороходова. səh. 134.
  • Глинка С. Н. (1832). Обозрение истории армянского народа от начала бытия его до возрождения области Армянской в Российской Империи (PDF) (chapter 1). М.: Типография Лазаревых Института восточных языков. səh. 294.
  • Глинка С. Н. (1833). Обозрение истории армянского народа от начала бытия его до возрождения области Армянской в Российской Империи (PDF) (chapter 2). М.: Типография Лазаревых Института восточных языков. səh. 273.
  • Худобашев А. М. (1859). Обозрение Армении в географическом, историческом и литературном отношениях. СПб.: Тип. II отделения собственной Е.И.В. Канцелярии.

ermənistan, tarixi, ərazi, ermənistan, tarixi, ermənistan, Պատմական, Հայաստան, kiçik, asiyanın, şərqində, tarixi, coğrafi, vilayət, vilayət, əsasən, kiçik, asiyanın, ermənistan, yaylası, cümlədən, cənubi, qafqazın, hissəsini, əhatə, edir, ermənistan, erməni, x. Ermenistan ve ya Tarixi Ermenistan erm Պատմական Հայաստան Kicik Asiyanin serqinde tarixi ve cografi vilayet Vilayet esasen Kicik Asiyanin Ermenistan yaylasi o cumleden Cenubi Qafqazin bir hissesini ehate edir 1 2 3 Ermenistan ermeni xalqinin tarixi tesekkul tapdigi ve yasadigi erazidir Tarixi Ermenistanin siyasi medeni ve iqtisadi merkezi Agri vadisi olmusdur 4 5 6 Muasir Ermenistan Respublikasi tarixi Ermenistan erazisinin teqriben onda birini ehate edir 7 Britannika Ensiklopediyasina gore tarixi Ermenistanin xeritesi Boyuk Ermenistanin erazisi narinci Kicik Ermenistan yasil Kilikiya carligi benovseyi Ermenistan Respublikasi ise sari rengle gosterilmisdir Muxtelif hesablamalara gore tarixi Ermenistanin erazisi 300 min 3 1 ile 360 min 8 9 km2 idi Tarixi sertlere gore vilayet Qerbi Roma Bizans Osmanli ve Serqi Iran Qafqaz Rusiya hisselere bolunur Vilayet tarix boyu cox sayda dovletin bir hissesi olmus ve butovlukde qisa bir muddet yalniz bir defe bir hokmdarin nezareti altinda olmusdur 8 Vilayetin hududlari Boyuk Ermenistan Kicik Ermenistan ve Kilikiya carliginin serhedleri ile ust uste dusur Bunlara elave olaraq bir hissesi Ermenistandan kecen Ferat cayinin yuxari axarindaki eraziler ve Van golunun etrafi kurdlerin ilkin yasadigi eraziler idi 10 Onlar Ermenistan kralligi erazisinde de yasamisdilar 11 Istinadlar Redakte 1 2 Encyclopaedia of Islam 1 Leiden BRILL 1986 seh 634 Armeniya Enciklopediya Kolera Otkrytoe obshestvo 2000 parameter ignored Enciklopediya Kolera 1 2 Malyj enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona Armeniya olu kecid A P Novoselcev 1980 Genezis feodalizma v stranah Zakavkazya M Nauka Orijinal metn rus Predelov Armenii Behistunskaya nadpis ne risuet no sopostavlenie s materialami Gerodota daet osnovaniya utverzhdat chto vo vsyakom sluchae znachitelnaya chast territorii drevnego sopernika Assirii v V veke do n e stala etnicheskij armyanskoj Tokarskij N M 1961 Arhitektura Armenii IV XIV vv Er Armgosizdat A V Gadlo 1998 Armyane Etnografiya narodov Srednej Azii i Zakavkazya tradicionnaya kultura Izd vo Sankt Peterburgskogo universiteta seh 64 Orijinal metn rus Araratskaya dolina delit zemlyu armyan na dve chasti vostochnuyu i zapadnuyu Ona zhe yavlyaetsya centrom armyanskoj kultury i gosudarstvennosti James R Russell 1987 Zoroastrianism in Armenia Harvard University Press 6 1 2 Armeniya Enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona V 86 tomah 82 t i 4 dop SPb 1890 1907 Robert H Hewsen 1997 The Geography of Armenia In Edited by Richard G Hovannisian ed The Armenian People From Ancient to Modern Times The Dynastic Periods From Antiquity to the Fourteenth Century I St Martin s Press 5 Category link Category Orijinal metn ing Despite these factors and they are all important ones it can be said that historical Armenia is more or less the region located between latitudes 38 and 48 degrees and longitudes 37 and 41 degrees with a total area of approximately 238 000 square miles Thus it is a little larger than Great Britain 228 000 square miles Clockwise its neighbors are the Georgians on the north the Azerbaijani Turks on the east the Iranians on the southeast the Kurds in the south the Arabs of Syria and Mesopotamia on the southwest and the Anatolian peoples long ago absorbed by the Turks who live to the west V F Minorskij 1915 Kurdy seh 3 Orijinal metn rus Esli verhovya Efrata i okrestnosti Vanskogo ozera Drevnyaya Armeniya i yavilis territoriej dovolno rannego rasprostraneniya kurdov to vsyo zhe otrogi yuzhnogo Tavra i goristaya storona levogo berega Tigra po Bohtanu Zaburu i Bol Zabu byli po vidimomu glavnym ochagom kurdov v istoricheskoe vremya Nakonec na zare istorii rodinu kurdov nado iskat eshe dalee na vostok i na yug i etim tryom voshodyashim stupenyam vo vremeni sootvetstvuyut tri rajona rasseleniya kurdov vysokoe ploskogore Armenii sobstvennyj tureckij Kurdistan i zapadnye persidskie gory Itak v nastoyashee vremya kurdy zhivut shirokoj polosoj vblizi turecko persidskoj granicy ot gorodka Mendeli do Ararata zahodya na sever v nashe Zakavkaze Na vsem Armyanskom ploskogore oni tesno peremeshany s armyanami no parallel Erzeruma yavlyaetsya ih severnoj granicej v Turcii Na yuge kurdy spuskayutsya do zakrainy Mesopotamskoj ravniny Na zapade graniceyu schitaetsya Efrat ili vernee Kara su no kurdy pronikayut daleko i v Maluyu Aziyu i ne tolko zanimayut rajon k yugo vostoku ot Sivasa no otdelnymi gruppami otmechayutsya i okolo Koni i v Kilikii dohodya takim obrazom pochti do Sredizemnogo morya E A Grantovskij 2007 Rannyaya istoriya iranskih plemyon Perednej Azii Vostochnaya Literatura seh 427 428 Orijinal metn rus Osnovnaya chapter iranskogo i yugo vostochnaya chapter irakskogo Kurdistana ochevidno ne vhodili v oblast pervonachalnogo formirovaniya sobstvenno kurdov i ih yazyka i byli zanyaty v chastnosti inymi iranskimi narodnostyami Sobstvenno kurdy izvestny s konca antichnogo i nachala srednevekovogo perioda k yugo vostoku ot oz Van i v sosednih rajonah ranee v antichnuyu epohu neposredstvennye predki kurdov kirtii i mardy oba termina pervonachalno ochevidno ne byli samonazvaniyami a oboznachali iranskie plemena opredelennogo hozyajstvenno bytovogo i politicheskogo oblika zasvidetelstvovany k zapadu ot Urmii mezhdu Urmiej i ozerom Van k yugo vostoku i yugu ot oz Van i v sopredelnyh rajonah Armenii i Assirii Primerno tam zhe k zapadu ot Urmii i v pogranichnoj assiro urartskoj polose v IX VIII vv do n e otmecheny iranoyazychnoe naselenie i sledy vliyaniya ego rechi i kultury Nelzya predpolagat chto ono ischezlo ili bylo assimilirovano a v konce VII v do n e i pozzhe zdes poyavilis novye iranskie gruppy Naprotiv imenno vo vtoroj polovine VIII v do n e i k koncu ego v upomyanutyh rajonah otmechaetsya usilenie roli iranskogo etnicheskogo elementa i ego vliyanie Iranoyazychnoe naselenie obitalo v predelah Assirii i Urartu i v pogranichnyh mezhdu nimi polose kak v antichnuyu epohu iranskie i zatem sobstvenno kurdskie plemena zhili na territorii Armyanskogo carstva i sosednih stran Edebiyyat Redakteelmi edebiyyatRobert H Hewsen Armenia A Historical Atlas University of Chicago Press 2001 341 p ISBN 0226332284 ISBN 9780226332284 Armeniya Enciklopedicheskij slovar Brokgauza i Efrona V 86 tomah 82 t i 4 dop SPb 1890 1907 Armeniya Biblejskaya enciklopediya arhimandrita Nikifora 1891 Elizabeth Redgate 2000 The Armenians 1st ed Oxford UK Blackwell Publishers seh 352 ISBN 9780631220374 tarixi menbelerStrabon 1964 Cite book XI In Perevod G A Stratanovskogo pod obshej redakciej prof S L Utchenko ed Geografiya M parameter ignored Klavdi Ptolemey Cografiya Knigi V VII Boyuk Plini Estestvennaya istoriya Cite book VI Per s dr arm i komment K P Patkanova ed 1877 Aziya Armyanskaya Geografiya VII veka po R H pripisyvavshayasya Moiseyu Horenskomu SPb parameter ignored Abaza V A 1888 Istoriya Armenii PDF 2 e izd SPb Tipografiya I N Skorohodova seh 134 Glinka S N 1832 Obozrenie istorii armyanskogo naroda ot nachala bytiya ego do vozrozhdeniya oblasti Armyanskoj v Rossijskoj Imperii PDF chapter 1 M Tipografiya Lazarevyh Instituta vostochnyh yazykov seh 294 Glinka S N 1833 Obozrenie istorii armyanskogo naroda ot nachala bytiya ego do vozrozhdeniya oblasti Armyanskoj v Rossijskoj Imperii PDF chapter 2 M Tipografiya Lazarevyh Instituta vostochnyh yazykov seh 273 Hudobashev A M 1859 Obozrenie Armenii v geograficheskom istoricheskom i literaturnom otnosheniyah SPb Tip II otdeleniya sobstvennoj E I V Kancelyarii Menbe https az wikipedia org w index php title Ermenistan tarixi erazi amp oldid 6071489, wikipedia, oxu, kitab, kitabxana, axtar, tap, hersey,

ne axtarsan burda

, en yaxsi meqale sayti, meqaleler, kitablar, oyrenmek, wiki, bilgi, tarix, seks, porno, indir, yukle, sex, azeri sex, azeri, seks yukle, sex yukle, izle, seks izle, porno izle, mobil seks, telefon ucun, chat, azeri chat, tanisliq, tanishliq, azeri tanishliq, sayt, medeni, medeni saytlar, chatlar, mekan, tanisliq mekani, mekanlari, yüklə, pulsuz, pulsuz yüklə, mp3, video, mp4, 3gp, jpg, jpeg, gif, png, şəkil, muisiqi, mahnı, kino, film, kitab, oyun, oyunlar.